Slovanské hradište v Mikulčicích je národná kultúrna pamiatka ašpirujúca na Listinu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO.
Slovanské hradište v Mikulčicích je národná kultúrna pamiatka ašpirujúca na Listinu svetových kultúrnych pamiatok UNESCO. Významné hradisko z obdobia Veľkej Moravy a významné miesto českej a slovenskej štátnosti sa nachádza asi 3 km juhovýchodne od obce Mikulčice v časti Valy.
Lokalita na pravom brehu rieky Morava s rozlohou približne 10 ha predstavuje najrozsiahlejšie slovanské archeologické nálezisko v Českej republike. Vo svojej dobe predstavovala významné mocenské a duchovné stredisko Veľkomoravskej ríše. Vo valom opevnenom areáli boli objavené základy veľmožského paláca, dvanástich kostolov, tri mosty a pohrebisko s približne 2 500 hrobmi.
Lokalita Valy je jedným z najvýznamnejších opevnených hradištných sídiel so znakmi mestského usporiadania s dokladmi osídlenia predveľkomoravského a veľkomoravského obdobia s množstvom kostolov a iných artefaktov. Je predpoklad, že práve tu sídlil mocný rod Mojmírovcov a hradisko bolo dôležitým obranným a mocenským centrom ríše. Mikulčice sa občas stotožňujú s „gradom Morava“, ale častejšie sa autori prikláňajú k názvu „grad Slavnica“ či „Slivnica“.
Prvý prieskum a popis lokality Valy uskutočnil už v roku 1888 moravský archeológ Karel Jaroslav Maška, ktorý tu zaznamenal rozsiahle opevnenie. Systematický výskum v okolí Mikulčíc sa začal v roku 1954 a prebiehal 38 sezón, počas ktorých lokalita vydala množstvo dôkazov z histórie Veľkej Moravy.
Aglomerácia leží v lužných lesoch rieky Morava a jej jadro tvorí hlavný hrad s dvojicou rozsiahlych predhradí. Celá mierne vyvýšená akropola hradu i vojenského predhradia bola chránená hradbou s kamenným priečelím a vodnými priekopami. Na najvyššom mieste akropole stál kniežací palác s liatou maltovou podlahou a kamenným krbom a bazilika, ktorá je rozsahom najväčším veľkomoravským objektom svojho druhu. V okolí baziliky bolo objavených niekoľko hrobov významných členov vládnucej vrstvy Veľkomoravskej ríše, pravdepodobne i niektorých z Mojmírovcov.
Pohrebisko pri kostole s viac ako 550 hrobmi vydalo množstvo nálezov, vrátane mečov, zlatých a strieborných šperkov, honosných súprav opaskových kovaní a strieborných a liatych bronzových nákončí či zlatých gombíkov. Predstavujú dôkaz o majstrovstve tunajších umeleckých remeselníkov, ale i čulom obchodnom ruchu. Unikátne sú nálezy strieborného závesného krížika s postavou Krista a zlatý solidus byzantského cisára Michala III. Okrem kovolejárskych a šperkárskych dielní sa na lokalite našli dôkazy dielní na spracovanie železa a dreva, ako aj hrnčiarske a textilné dielne. Hroby sa často prekrývajú, niekedy aj so základmi stavieb, pričom nálezy sú datované do 7. až 12. storočia.
K aglomerácii patria rozsiahle územia, poskytujúce dôkazy o osídlení:
počas prázdnin denne
pondelok: 10:30 - 14:30
ostatné dni: 09:00 - 16:30
víkendy a sviatky: 09:00 - 18:30
ZĽAVY
DARČEK s ohľadom na 60. výročie začiatku archeologických výzkumov je pre deti a mládež do 20 rokov VOĽNÝ VSTUP každý 16. deň v mesiaci.
VSTUP ZADARMO